Bezlepková diéta nie je len pre celiatikov

Jeden lepok, dve choroby

Precitlivenosti na lepok možno rozdeliť na:

• alergické – alergia na lepok,
• nealergické – neznášanlivos­ť lepku.

Alergia na lepok sa prejavuje podobne ako všetky ostatné potravinové alergie, t.j. predovšetkým zažívacími problémami, dýchacími problémami a žihľavkou alebo ekzémom. Jedná sa o imunitnú (zápalovú) reakciu organizmu na bielkoviny obsiahnuté v lepku.

Najčastejším obilným alergénom je raž, až potom pšenica. U človeka sa môže vyvinúť alergia aj na bezlepkové obilniny (najčastejšie kukuricu). Alergia na obilniny sa môže prejavovať aj ako alergia na peľ obilnín, a to z dôvodu kríženia bielkovín obsiahnutých v zrnách a v peľoch týchto rastlín.

Neznášanlivosť lepku (celiakia, Celiakálna sprue) sa prejavuje ako zápal tenkého čreva vyvolaný jeho kontaktom s lepkom. Jedná sa o tzv. autoimunitné ochorenie, pretože tkanivo tenkého čreva je pri spracovaní lepku napadané imunitným systémom. Tak dochádza k poškodzovaniu vnútorného povrchu tenkého čreva a tým aj k strate jeho schopnosti vstrebávať živiny z potravy. Medzi najčastejšie príznaky patrí únava a málokrvnosť, svetlá, drobivá a mastná (lesklá) stolica, afty, nechutenstvo a strata hmotnosti. S poruchou vstrebávania živín potom súvisí rednutie kostí a oslabenie zubnej skloviny. Neliečená celiakia môže viesť k nádorom tenkého čreva a ďalším závažným črevným ťažkostiam. Mnoho ľudí však môže byť postihnutých celiakiou aj napriek tomu, že by zaznamenali jej príznaky. Alebo niektoré príznaky nie sú vôbec spájané s celiakiou.

Ako je zrejmé z popisu, obe choroby súvisia s imunitou. Obe tiež v tele spôsobujú zápal a sú čiastočne dedičné. Ako celiakia, tak alergia na lepok patrí medzi pomerne ojedinelé ochorenia. Diagnostikované sú ani nie u jedného percenta populácie.

Lepidlo v obilninách

Lepok je hlavná bielkovina obsiahnutá v obilí. Je vlastne zmes dvoch druhov bielkovín, ktoré sa vyskytujú:

• v pšenici a raži
• v menšom množstve aj v jačmeni a ovse

Bielkoviny zvané prolamíny spôsobujú predovšetkým celiakiu, zatiaľ čo druh bielkovín nazývaný gluteíny je zodpovedný predovšetkým za alergické reakcie. Slovo lepok skutočne súvisí s lepivosťou, rovnako ako odbornejší názov glutén, ktorý v latinčine znamená lepidlo. Lepok dáva cestu pružnosť, uľahčuje jeho kysnutie a pomáha mu držať tvar.

Lepok nie je len v múke

Lepok je prítomný vo väčšine druhov múčnych a cereálnych výrobkov, pokiaľ nie sú označené ako bezlepkové:

• pečivo (tiež zákusky a strúhanka)
• cestoviny (tiež tarhoňa)
• krupica (tiež kuskus a bulgur)
• krúpy, vločky a müsli (tiež cereálne lupienky ochutené jačmeňovým alebo pšeničným sladom)

Lepok však môže byť skrytý aj v rade iných potravín, v ktorých by sme múku nehľadali:

• údeniny
• instantné potraviny (polievky, bujóny, omáčky)
• dochucovadlá (kečupy, majonézy, sójové omáčky a i.)
• náhrady mäsa (robi, seitan a i.)
• cukrovinky (lentilky, sójové rezy, lipo, čokoládové bonbóny, zmrzliny, žuvačky a i.)
• jogurty
• alkoholické nápoje (pivo, destiláty, likéry)
• lieky a potravinové doplnky

Z pšenice sa vyrábajú škroby, sladidlá a farbivá, ktoré sa hojne používajú v potravinárskom priemysle a môžu obsahovať stopové množstvo lepku. Samostatnou kapitolou je kontaminácia bezlepkových potravín lepkom pri výrobe. Lepok sa môže nachádzať tiež v niektorej kozmetike (napr. balzamy na pery a rúže) alebo kancelárskom tovare (lepidlá na papierových lepiacich páskach a obálkach).

Diéta? No a čo!

Úprava stravovacích zvyklostí je pri oboch druhoch precitlivenosti na lepok nutná. Nie je za čo sa hanbiť – naše zdravie je pre nás predsa na prvom mieste.

V diétach ale môžu byť rozdiely: Zatiaľ čo celiak (celiatik) musí dlhodobo, väčšinou po zvyšok svojho života, z jedálnička vyradiť všetky zdroje lepku, pri alergii na lepok sa diéta zostavuje individuálne. Zaujíma nás, ktorý konkrétny lepok nám vadí – či pšeničný, ražný, ovsený alebo jačmenný. Odpoveď by nám mohol vedieť poskytnúť alergológ. Ak nám nejaká obilnina (alebo múka z nej) skutočne spôsobuje alergické ťažkosti (bolesti žalúdka, nevoľnosť, plynatosť, hnačku, prípadne kožné vyrážky alebo astmatický kašeľ), vyhýbame sa len jej a ostatné lepkové obilniny môžeme s určitou dávkou obozretnosti konzumovať.

Nielen pre „bezlepkárov“

Občas sa objavujú názory, že bezlepková diéta je vhodná aj pre ľudí, ktorí žiadnou precitlivenosťou na lepok netrpia. Hlavným dôvodom je údajne ľahšia stráviteľnosť bezlepkových potravín a ich celkovo menšia záťaž na telo. Zdravé črevá by si však s lepkom mali bez problémov poradiť, zvlášť ak konzumujeme dostatok vlákniny – napríklad z celozrnnej múky. Bezlepková diéta je niektorými lekármi odporúčaná ako odľahčujúca diéta pri dlhodobých hnačkách.

Aj bezlepková strava však musí byť kvalitná a vyvážená. Nestačí len prestať jesť jedlá z múky. Vynechané lepkové obilniny je potrebné nahradiť zodpovedajúcim množstvom obilnín bezlepkových. Niektoré bezlepkové výrobky sú chudobné na kyselinu listovú, železo alebo vlákninu. Je preto vhodné do jedálnička zaraďovať nutrične bohatšie obilniny, ako sú ryža natural, amarant alebo quinoa.

Finančne náročný bezlepkový život

„Bezlepkové kútiky“ nájdeme v predajniach zdravej výživy, lekárňach a niektorých marketoch (široký sortiment ponúka najmä Globus, Interspar a DM). Väčšina produktov je k dispozícii už aj v internetových obchodoch. Existuje veľké množstvo prirodzene bezlepkových surovín, z ktorých je možné sa naučiť pripravovať lahodné a výživné pokrmy. Na tému bezlepkového varenia u nás vyšlo niekoľko kuchárok.

Pre mnoho rodín je problémom vysoká cena bezlepkových výrobkov – obvykle osemkrát až desaťkrát drahšia ako u štandardných potravín. Možnosti získania príspevkov sú veľmi obmedzené. Zatiaľ ich poskytuje len niekoľko málo zdravotných poisťovní, napríklad všeobecná a priemyselná, a vzťahujú sa len na deti.

Téme precitlivenosti na lepok sa budeme na portáli PreAlergikov.sk ďalej venovať.