Ako správne vybrať inhalátor

Základným parametrom, ktorý by mal zaujímať všetkých používateľov, je rýchlosť, akou dokáže inhalátor premieňať liečebný roztok na dýchateľnú hmlovinu. Udáva sa obvykle v mililitroch za minútu. Čím vyššia je táto hodnota, tým rýchlejšie dopraví inhalátor liečebnú tekutinu do dýchacích ciest používateľa a tým menej času bude potrebného na jedno liečebné sedenie.

Všeobecne platí, že do najmenších zákutí dýchacích ciest preniknú skôr menšie čiastočky hmloviny. To je dôležité najmä pre liečbu astmy a iných prieduškových ochorení. Všetky ultrazvukové a kompresorové inhalátory v našom sortimente sú schopné produkovať dostatok častíc menších než 5 mikrometrov, a sú teda vhodné na liečbu prieduškovej astmy. Väčšie častice (okolo 10 μm) zase dobre ošetrujú nos, nosohltan a široké časti dolných ciest dýchacích.

Kvapôčky vytvorené v jednom okamihu inhalátorom majú rôznu veľkosť. Výrobcovia obvykle uvádzajú konkrétnu dosiahnuteľnú veľkosť častíc, a to buď ako minimálnu možnú hodnotu (napr. „< 5 μm“), alebo ako rozmedzie hodnôt (napr. „1 až 10 μm“).

Často sa taktiež objavuje údaj o strednej veľkosti častíc, ktorý je možné chápať ako akúsi najbežnejšiu (prevládajúcu) veľkosť vytváraných kvapôčok. Na niektorých prístrojoch môže byť tento údaj označený anglickou skratkou MMAD (mass median aerodynamic diameter). Udáva sa zároveň v mikrometroch. Z liečebného hľadiska je ideálna stredná veľkosť častíc 1 – 6 μm.

• Regulácia prietoku vzduchu. Veľa prístrojov umožňuje používateľovi nastaviť si vyhovujúci tlak vychádzajúceho vzduchu s hmlovinou.
• Možnosť nastavenia veľkosti častíc. Objavuje sa skôr výnimočne a umožňuje cielenú liečbu konkrétnej časti dýchacej sústavy.

To, aký princíp inhalátor používa na tvorbu hmloviny, nie je až na výnimky z hľadiska zdravotného účinku prístroja zásadné. Rozdiely, ktoré medzi jednotlivými technológiami sú, sa týkajú skôr bežných používateľských vlastností (spotreba elektriny, hlučnosť a pod.):

• Ultrazvukové inhalátory. Ultrazvukový vysokofrekvenčný oscilátor rozbíja liečebnú tekutinu na mikroskopické kvapky, tzv. hmlovinu. Prúdenie vzduchu zaisťuje malý ventilátor. Najmodernejšia technológia. V hmlovine obvykle vysoký podiel malých častíc. Veľmi tichý chod a veľmi nízka spotreba elektriny. Do základne prístroja je obvykle potrebné naliať trochu vody.
• Kompresorové (dýzové) inhalátory. Kompresor vytvára prúd vzduchu, ktorý rozprašuje liečebnú tekutinu prechádzajúcu dýzou a ženie ju von z prístroja. Sú hlučnejšie než ostatné typy a obvykle majú vyšší príkon než ostatné dva typy. V hmlovine obvykle vysoký podiel väčších častíc.
• Membránové (mesh) inhalátory: Špeciálny typ ultrazvukovej technológie. Aerosól sa vytvára pomocou kmitajúcej dierovanej membrány. Znižuje spotrebu farmaka a zvyšuje jeho využiteľnosť. Výhodou je menší rozmer (vhodné na cestovanie). Inhalátor je možné nakláňať, takže sú vhodné aj na inhaláciu v ľahu (podmienkou je zaplavenie membrány liečivom). Na rozdiel od bežných ultrazvukových inhalátorov nevyžadujú dolievanie vody. Vytvárajú veľmi hustú jemnú hmlovinu. Zo všetkých technológií dosahujú najvyššiu účinnosť pre podávanie liečiv proti kašľu a astme.
• Parné inhalátory. Najstaršie, najjednoduchšie a najlacnejšie technológie. Obsahujú vykurovacie teliesko, z ktorého sa po ponorení do vody uvoľňuje teplá para. Veľmi obmedzené možnosti inhalácie liečiv a minerálnych vôd! Plní skôr funkciu „tvárovej sauny“ schopnej čistiť a hydratovať pleť. Vyššia spotreba elektrickej energie než ultrazvukové typy, niekedy aj vyššia než kompresorové.